Liečenie s pomocou koní

Liečivý koník Antares

Prečo práve Antares? Pretože sa tak rozhodol. Áno, aj kôň sa môže rozhodnúť. 

Antaresov príbeh

Jeden krásny májový deň sa bielej arabskej kobylke narodilo žriebätko s hviedou na čele a s bielou škvrnkou na čumáčiku. Mal hnedú farbu a krásne veľké oči. Jeho otec, čierny arabský žrebec bol zvedavý, po kom nakoniec zdedí jeho syn farbu. Biele kone sa totiž rodia tmavé a až postupom času vyblednú. Tento však mohol zostať aj tmavý. 

Žriebätko živo v stáde so svojou mamou, druhou kamarátkou a jej mamou a s ďalšími koníkmi. Ako mladý žrebček arabček bol dosť živý, inteligentný a zvládol prekonať všetky ohrady, takže bol nakoniec vykastrovaný a zo žrebčeka sa stal valach.

Jeho slobodná povaha mu ale zostala a aj napriek veľkej láske svojej majiteľky sa ho rozhodla predať. Bol totiž trošku neskrotný. A tu sa začína naša spoločná cesta. Nejakou "náhodou" som sa išla pozrieť na toto arabské stvorenie a už pri prvom pohľade som vedela, že naša cesta životom bude spoločná. 

A tak sa Antares vydal na svoje životné dobrodružstvo a odišiel od svojho stáda. Postupne sa musel začleniť medzi cudzie kone a zároveň sa učil základné "konské zručnosti".  Antares však nebol koník, na ktorého platili bežné postupy, ale ja som zas nebola človek, ktorý ich používa. A vďaka tomu sme si spolu vytvorili puto, ktoré bolo veľmi silné. Keďže Antares ešte stále rástol a silnel, trávili sme spolu veľa času na prechádzkach a len sem tam som na ňom jazdila. Keď mal 5 rokov, už sme boli zohratá dvojica a ja som mu dôverovala. Postupne sme začali spoznávať krásy okolia a z našich prechádzok na ruke sa stávali hodiny strávené v sedle. Veľmi som sa tešila, že mám takého skvelého a verného parťáka, pretože Antares chodil so mnou sám, nevadilo mu keď okolo precválali kone, vždy čakal, čo mu poviem aby urobil a keď začal byť živý, dával si pozor, aby mi niečo neurobil. Radosť s ním tráviť čas. 

Jedného januárového dňa sa však všetko zmenilo. Antares prestal dostupovať na svoju pravú prednú nohu. Bola som veľmi znepokojená a priebeh jeho ochorenia bol veľmi zvláštny. Zlomenina sa nepotvrdila, ale ani sme neprišli na to, čo sa mu vlastne deje a ako mu pomôcť. Vystriedalo sa pri ňom viacero veterinárov, žiadna diagnóza, len neurčité prognózy a aspoň podporná liečba nestačili. Antares mesiac neležal, schudol na kosť, a každým dňom sa blížil k svojej smrti.  Bola som zúfalá a rozhodla som sa, že to čo robia veterinári nestačí. Niečo sa vo mne zlomilo a rozhodla som sa, že je na čase použiť alternatívnu medicínu, na ktorú som predtým zanevrela a skôr som sa jej teraz vyhýbala. Dôverovala som západnej medicíne ale teraz už bol čas použiť všetko čo sa dalo. Zavolala som k nemu skúsenú homeopatku, robila som mu kraniosakrálnu terapiu, rozhodla som sa použiť svoje vlastné bylinky a tinktúry. Spravila som rituál, ktorý odstraňuje kliatby. Každú hodinu, aj v noci som mu dávala to, čo som považovala za poslednú šancu, pretože sa nám míňal čas. Antares bol mladý, šesťročný kôň a veľký bojovník. Ale aj on už bol na pokraji smrti, už bol na druhej strane, ale vrátil sa. Niečo sa zmenilo a zrazu mu opuchlo plece a tak som mu ho rozrezala a vyvalil sa z neho hnis aj napriek množstvu antibiotík, ktoré užíval. Antaresovi sa veľmi uľavilo a bolo vidno, že príčina jeho "choroby" odišla. Možno tŕnik? Čo však zostalo bol jeho zúbožený stav. Musel sa znova učiť chodiť, pri čom mi pomáhali ľudia okolo mňa, ktorí ma v ťažkých chvíľach podporovali, za čo som im nesmierne vďačná. Antares po roku od tejto udalosti mohol ísť do výbehu k ostatným koňom a ja som pri tom plakala od radosti. 

Po tomto zážitku bol Antares iný. Vnímal, že mu ľudia pomohli. Vnímal, že som ho liečila ja a on začal liečiť mňa keď som to potrebovala. Rozhodol sa, že bude pomáhať aj iným, tak ako oni pomohli jemu. Je kôň, ktorý prežil svoju smrť a vrátil sa naspäť. Preto práve on vie. Vie o trochu viac než ostatné kone. Potrebuje svoje stádo, dáva mu podporu. Spojenie so mnou mu zase dáva možnosť pomáhať ľudskému stádu. Je ako kentaur, žije v konskom svete a zároveň aj v tom ľudskom a tiež vie, ako cestovať medzi svetmi.

Antaresov príbeh ešte nie je na konci, mohol by toho veľa rozprávať. Ale čo je dôležité, naučil sa meniť svoj osud. Naučil sa transformovať čiernu s bielou a vytvárať farby. A ostatné kone v stáde sa to učia od neho. Je ako Merlin v konskom svete. 

Liečivý koník Rogan

Rogan prišiel ku mne skôr ako Antares. Kúpila si ho moja kamarátka ako mladého koníka a v podstate ho zachránila zo zlých podmienok. Počas zimy vďaka kŕmeniu a pohybu dosť narástol a zmohutnel. Ustajnenie koní na voľno podporuje rast svalov a kostry. Keďže mám dosť skúseností s mladými koňmi, tak som jej ho prijazďovala. Nikdy som nesedela na tak dobrom koni. Ani jedna myšlienka na odpor, ani jeden zlý úmysel. Iba čistá vďačnosť a láska. Bol tak dobrý, že by som mohla tvrdiť že už jazdí dva roky. Bolo ale vidno, že ešte potrebuje čas. Rástli mu zuby, bol trochu podvyživený a často mával zapálené oči. Jeho majiteľka vždy zavolala veterinára, dostal mastičku a po čase to prešlo. Zase podrástol a bol dosť veľký. Moja kamarátka sa ho rozhodla predať. Našla už aj dievča, ktoré by si ho kúpilo. Mala som však veľmi zlý pocit, pretože Rogan bol predsa len mladý a nie úplne vhodný pre začiatočníka. A tak som sa rozhodla, že si ho kúpim. Že nejako si na seba zarobí keď bude voziť detičky a bude si žiť. 

Jeho oči však naďalej slzily. Nie moc, sem tam. Ale nebolo to dobré. Mesačná slepota. Aj napriek liečbe, na jedno očko takmer oslepol a keď mu začalo slziť aj druhé, znova pomohli okrem mastičiek aj homeopatiká. Vďaka tomu sa podarilo aspoň jedno vyliečiť, pre to druhé už však bolo neskoro. Pár rokov s ním žil, ale časom ho začalo bolievať. Určite ho z toho bolela aj hlava a pri zmene počasia bol zrazu tento srdečný ochotný kôň odporný a nechcel nikoho ani vidieť. A tak padlo rozhodnutie. Vybrať oko. Operácia pomerne náročná a tak som sa rozhodla pre veterinárku, ktorá nie je najlacnejšia, ale je odborníčka. Už som nechcela riskovať. Po vybratí oka Rogan rozhodne videl inak, chvíľu mu trvalo kým sa naučil pohybovať sa v stáde a odhadovať vzdialenosť, ale prestala ho bolieť hlava, bol opäť spokojný a radostný a dokonca sa stal šéfom v stáde. Zapamätal si, že ľudia mu síce ublížili, ale mu aj pomohli. Teraz žije vo svojom stáde, má rád ľudí a aj napriek svojej veľkosti a sile sa naučil byť nežný a hravý.

Rogan sa tiež rozhodol liečiť ľudí a často pomáha Antaresovi. Ochraňuje ho v stáde a požičiava mu svoju silu. Dostal sa ku mne "náhodou" a ja som za to veľmi vďačná. Zmenil mi život k lepšiemu.